A sú tu hranice... kde sme zistili, že sme prišli o deň skôr, než mi začala platiť viza. Cez Bielorusko-ruské hranice sa však dá prejsť bez zastavenia... teda POKIAĽ vás nezastavia.

Po zrekonštruovaní motorky a nadýchnutí sa sme si o pár dní opäť sadli na nášho železného koňa a zamierili cez Európu smerom na východ.

Po Taliansku sme sa rozhodli zavítať k našim starým novým známym, tete Maruš a ujovi Vladovi (Praha), keďže som sa musela ukázať už aspoň na náhradnom zápise (jelikož v deň normálneho som sa váľala na saharských dunách :D)

Kolesá sme do Pisy dokotúľali v noci. Vyčerpanosť nás odradila od večernej prechádzky po pamiatkach, no ráno sme už boli plní energie :)

Cesta nás viedla do Talianska... cez malú krásnu Andorru, obklopenú horami. San Marino vo mne vzbudilo veľký cit pre takéto milé štátiky (Italy Trip).