Hoci odchod z Maroka bol ťažký, v Španielsku nás už čakal skvelý kamarát Watson s rodinkou, a tak sme sa rozlúčili s týmto krásnym krajom a sadli na trajekt späť do Tarify ...

...ale už bez telefónu, ktorý nám v posledný deň ukradli detičky - naša chyba :/. Najprv ma to dosť vzalo (hlavne kvôli fotkám), ale tak možno budú pre nich väčšou inšpiráciou a tiež sa raz vydajú spoznávať svet :)

 Prechodom Gibraltárskeho prielivu sme akoby pristáli na inej planéte. Nikdy predtým by som si nepomyslela aká malá vzdialenosť dokáže oddeliť dva diametrálne odlišné svety. Za tých pár dní som si tak privykla k inému životu, že spočiatku bolo pre mňa vidieť ľudí hemžiacich sa v uliciach (za bieleho dňa), počuť iný než arabský/francúzsky jazyk, či sa iba prejsť po trhu bez toho, aby ste jedného obchodníka museli jemne 10-krát odmietnuť - šok. Napriek tomu ako dobre bolo v Maroku, som v Európe pocítila, že som doma (hoci domov bol ešte o pár tisíc km vzdialený).

Tarifa aaa.. známy Lidl

Keďže neďaleko od Tarify vyčnieva Gibraltar, nám ako pravým cestovateľom nedalo nenahliadnuť aj do tohto známeho výbežku zeme. Na hranici nastala však situácia, s ktorou nikto nepočítal...

...ukázalo sa, že ocka (ako not EU citizen) delila od vstupu viza, ktorú samozrejme nedostať len tak za pár minút, a my sme bohužiaľ viac času nemali.

Pozrela som sa na bradatého policajta s tetovaním a super účesom a nejako som si pomyslela, že on by to mohol pochopiť. Vybrala som svoju knihu (s rozkresleným projektom a venovaniami od ľudí z celého sveta) a začala vysvetľovať ako veľmi potrebujem prebehnúť aspoň to jedno kolečko okolo Gibraltaru. Na moje obrovské šťastie a prekvapenie ma intuícia nesklamala a ukázalo sa, že v pánovi policajtovi hniezdi motorkársky duch, ba dokonca je aj členom miestneho klubu :). Prispel mi teda venovaním do mojej knihy, postavil mi pečiatku do pasu a na ocka prižmúril všetky oči a so slovami "Len sa nedostaňte do rúk žiadnym policajtom... Nikdy som vás nevidel!" sa obrátil a oslobodil nám cestu.

V tom momente mi v duchu spadla sánka a uvedomila som si, aké obrovské šťastie sme mali, keď sme natrafili na tohto úžasného človeka, bez ktorého by som sa možno do týchto končín nikdy v živote nedostala.

Ďakujem, rozhodne to stálo za to :)

Add comment