See U soon Morocco ;)
Od Sahary sa naša cesta Marokom už začala zkracovať a my sme sa každým kilometrom približovali ku hraniciam.
Po tom, čo som aspoň nazrela do Afriky, sa môj postoj k vode značne zmenil. Nie žeby som ňou dovtedy nejak ohromne plytvala, no skutočne som precítila jej vzácnosť, až keď som to videla na vlastné oči a okúsila na svojom tele. Pri 50 °C som nechcela nič viac ako VODU! Tá v niektorých kútoch sveta nie je samozrejmosťou. Väčšina riek tu vyzerá takto alebo proste nie je.
To, čo však nie je zriedkavým javom, sú zvieratá úporne snažiace sa začleniť do bežnej premávky, či už sú to korytnačky, opice, ... no najčastejšie asi ovečky a kozičky
Smerom na Marakesh sme natrafili na úsek plný serpentín. Najdobrodužnejšie boli tie najvyššie položené oblasti, kde nám úplne odišli brzdy (vraj známy jav u Yamahy Midnightstar 1900). Ja som s tým však dobre oboznámená ešte nebola, preto som ďakovala Bohu, keď sme sa na najnižšej rýchlosti spustili dolu.
Musím povedať, že Iron Butt je celoživotná skúsenosť. Po jej absolvovaní som sa ešte aj o druhej ráno cítila stále sviežo, a preto sme pokračovali ďalej, až kým ...
som pred sebou nevidela skoro samé hviezdičky a vtedy som pochopila, že mi už fakt došli sily. Keďže ďaleko naširoko sme nenašli žiaden príbytok s možným nocľahom, naskytla sa perfektná príležitosť zažiť trochu divočiny. Bolo celkom teplo a stan sa nám pochopiteľne nechcelo v tejto rannej hodine budovať, preto sme zišli trochu z cesty a rýchlo nafúkli matrace.
Ráno som sa príjemne pretáčala na druhú stranu, keď som zrazu asi 5 metrov odo mňa zbadala nových susedov - bratia homelessáci sa taktiež prebúdzajú z trávnatej postieľky.
Morocco sme skutočne spoznávali v celej jeho šírke - jeden deň ako šejkovia, druhý ako bezdomovci. (Turisti s hviezdičkou :D)
Bed & breakfast :)
a ďalšie plánovanie trasy...