Italy trip
Po dlhých plánoch a mnohých zmenách sme 24.7.2014 konečne šliapli na plyn. Našou prvou zastávkou bola Striebornica, kde sa konal medzinárodný zraz Star Riders.
Stretli sme sa so starými kamarátmi a spoznali veľa nových z celého sveta. Spoločne sme veľmi príjemne strávili čas a vychutnali si päť súkromných koncertov, kde sme mali možnosť zahrať si aj ja s mojím bráškom
27.7.2014 sme sa ráno rozlúčili s mamkou, Saškom, „rajdermi“ a vybrali sme sa okúsiť talianske DOLCE VITA!
V Benátkach nás už čakali Pegas a Кличко, s ktorými sme si spravili spoznávajúcu exkurziu po uličkách Benátok.
Na 2. Deň sme sa všetci rýchlo obliekli, no našu akčnosť rovnako rýchlo pozastavil pohľad na Pegasovu motorku, ktorej sa (už 2.krát) sfúklo predné koleso. A tak sa náš odchod posunul o také 4 hoďky.
Oplatilo sa však počkať. San Marino mi vyrazilo dych, hneď ako sme prišli (a to som sa naň dívala ešte len z hotelovej izbičky).
selfie :D
Samozrejme nesmelo chýbať oboznámenie sa s miestnymi obyvateľmi a tak sme si vyšli na večernú prechádzku v daždi. Po tom, čo sme s ockom a Pegasom rozprúdili život na parkete, sme sa ocitli za jedným stolom s mnohými novými kamarátmi (z ktorých iba jeden bol San Marínec a ost. z Poľska, ČR, Škótska, Chorvátska, Talianska a Brázilie). Debata prebiehala v plnom prúde (po translácii cez 4 jazyky a našich skvelých znalostiach pantomímy sa informácia dostala ku každému :D ). O 3:00 ráno nás už na odchode sprevádzali ruské národné piesne, s ktorých doznievajúcimi tónmi sme došli do nášho hotela.
Keďže sme San Marino poznali zatiaľ iba z okienka rozhodli sme sa to doobeda ešte napraviť.
Po týchto krásnych spomienkach však bolo na čase pobrať sa ďalej , avšak ... .....Pegasove koleso nám dovolilo pobudnúť ešte pár hodín na tom istom mieste (4.krát) :D
Sotva sme sa pohli ... a vtom sa stala novinka – Pegasovi nešla naštartovať motorka. Tentokrát sme ostali uväznení na nejakej benzínovej pumpe v strede ničoho a čakali na pomoc.
Našťastie všetky cesty vidli do Ríma, a tak sme sa všetci vyčerpaní o polnoci už mohli hodiť do postele.
Ďalšie štyri dni sme strávili skúmaním historického mesta a najmenšieho štátu sveta – Vatikánu.
Pegas by sa uživil aj ako top model :)
s pápežom :D :)
Po týchto krásnych zážitkoch nás však Кличко už musel opustiť, ale na nás čakalo ešte kopec ďalších J.
Malinký šok sme zažili pri v jazde do Neapola, kedy som pochopila prečo si zvyšok Talianska želá obklopiť toto mesto vysokým plotom a hodiť tam krokodílov (citujem jedného z obyvateľov Ríma).
Našťastie zo strechy nášho hotela, keď ste nevideli zem pod sebou, sa všetko zdalo byť v pohode.
No aj v Neapole sme natrafili na skvelých ľudí, ktorí nám boli ochotní nezištne pomôcť, na skvelú pizzu, pekný kostolík (znútra), bilboardy, z ktorých sa na nás usmieval Marek Hamšík a...toť vsjo asi :D
A samozrejme nemôžem vynechať svetoznáme Pompeje nachádzajúce sa v provincii Neapola. Hoci dnes si z nich môžete pozrieť už len zrúcaniny, stále majú svoje čaro.
Po príchode do Bari nám ostávalo pár hodín pred odchodom trajektu a tak sme sa šli osviežiť morom.
a takto jedia bajkeri ;)
Noc plavby bola veľmi zaujímavá, obzvlášť pre ostatných pasažierov, ktorí akokoľvek sa snažili, nevedeli prehlušiť chrapľavé Pegasove tóny. Ja som si napríklad vôbec nemusela zapínať mp3, keďže chlapec sediaci odo mňa 2 metre ju mal dostatočne nahlas...očividne mu to ale veľmi nepomohlo a vyzeral rovnako nespokojne ako všetci ostatní.) Pre lepšiu predstavu by som to opísala takto – deti plakali, ľudia odchádzali a Pegas ráno nevedel pochopiť, prečo naňho všetci vražedne zízajú ...ja som sa, po všetkých skúsenostiach, vyspala celkom dobre, aj keď na zemi.
Pristáli sme na brehu Albánska. Len čo sme zišli, priblížili sa k nám divní chlapíci ponúkajúc nám security, čo sme odmietli a vydali sa smerom na Monte Negro a Bosnu a Hercegovinu. Dva dni sme sa doslova vliekli po serpentínach, no rozhodne to stálo za to.
Keďže Pegas nebol ešte v Chorvátsku (a našivku predsa treba na vestičku J ), chceli sme po ceste domov, zachytiť aj tento štát. Pol dňa sme strávili približovaním sa k hraniciam. Na naše veľké sklamanie sme zistili, že tento prechod nedávno zatvorili.
Našu trojku ale nikto nezastaví, a tak sme ďalšiu štvrťku dňa hľadali iný výjazd, čo sa aj nakoniec podarilo.
Od domova nás delilo posledných pár stoviek km. Zlatý Trebišov! Sme doma!
PS: 17 dni, 10 štátov ( Rakúsko, Taliansko, San Marino, Vatikán, Albánsko, Monte Negro, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Chorvátsko, Maďarsko), 3762 km
spoznanie historických a kultúrnych pamiatok a hlavne stretnutie s ľuďmi, ktorí navždy ostanú v mojom <3.
Ďakujem všetkým, ktorí mi k tejto ceste pomohli: Rodine, Dima Pegas, Klichko V tomto príspevku boli použité fotky od Alexandra Petrova, za ktoré prekrásne ďakujem :)
.jpg&container=blogger&gadget=a&rewriteMime=image%2F*){kind=link}