Istanbul - križovatka svetov
Konečne bol daný termín štartu - 29.4.2013 a pred nami s ockom a našou Yamahou ešte tisícky km neznámej cesty.
Deň pred odchodom k nám došiel zbytok posádky: Helgy a Marija z Moskvy (Harley Davidson), Watson zo St. Peterburgu (Yamaha) a Kaťa s Pegasom - St.Peterburg/Moskva (Harley Davidson).
Ráno nás mamka vyprevadila s pokynmi, ako sa máme správať, aby nás aj v budúcnosti niekam pustila. To sme aj dodržiavali ...... prvých 100 km. Naša cesta teraz smerovala k Budapešti vzdialenej iba 310 km.
Tu nás zastihli prvé prekážky - pokuta bola nič v porovnaní s tým, že Helgyho Harley prestal štartovať. Riešenie problému sme nechali na ráno a vybrali sme sa na potulky po Budapešti.
Hlavný hit - Kaťa - povedala, že dva kilometre nie je vôbec veľa. No keď prešiel 10. km, iba Jack Daniels dokázal dodať ockovi a Pegasovi silu a táto trojica rozozvučala celú Budapešť ruskými pesničkami.
Od 30.4. už Harley bez našej pomoci nenaštartoval.
Preto (a taktiež kvôli tomu, že Pegasovi bolo treba vymeniť zadnú gumu)
sme museli k naplánovanej 1000 km trase do Solúna (Thessaloniki) pridať ešte jednu zastávku, a to mesto Niš v Srbsku. Zoznámenie sa s domácim obyvateľstvom nebol problém, keďže 15 min. po našom príchode sme už spolu sedeli vonku pred niektorým z miestnych obchodíkov a rozprávali sa na mixe 4 jazykoch, akokeby sme sa poznali už veľmi dlho.
Srbi boli skutočne pohostinní. Po tom, čo majiteľ obchodu videl tých vyčerpaných hladných, smädných bajkerov, nechal kľúče domácim a pobral sa preč so slovami: "Berte, čo chcete!" Musím povedať, že túto úlohu sme splnili statočne. O pár minút už nechýbala ani gitara a tak sme si navzájom mohli priblížiť niečo z našej kultúry.
Naši noví kamaráti spievali s úsmevom na tvári, hoci všetky pesničky vraj hovoria o nešťastnej láske.
Medzi rečou som zistila, že prítomný bubeník Stephan má pár domov odtiaľto bicie a tak mi nedalo nepredviesť mu, ako sa hrá u nás na Slovensku. Bohužiaľ Stephanov sused asi nie je veľkým nadšencom rocku (navyše bola 1 hodina ráno), preto som už nemala možnosť vypočuť si aj Stephana. Zahral nám však aspoň na gitare a vrátili sme sa späť k ostatným, kde to žilo ešte veľmi dlho.
Ráno sa plánovaný odchod o 6:00 posunul o 3 hodiny, no nakoniec sa nám podarilo prísť do Solúna. Po ubytovaní sme sa v plnej zostave vybrali do ulíc. Ochutnali sme tradičný grécky šalát, chobotnicu, zahrali sme si priamo na námestí, prešli sme sa k moru,
no najväčším prekvapením pre nás boli pomarančovníky rastúce priamo pri hlavnej ceste.
Po tom, čo sa nám ústa zlepili od kyslosti, sme však rýchlo pochopili, prečo ich ešte nikto nestrhol. Choďte tam, určite ešte doteraz visia ;D. Všetci unavení sa potom pobrali späť do hotela, zatiaľčo ja, ocko a Pegas sme sa rozhodli spoznávať s Grékmi. Netrvalo dlho a s dvoma sme už sedeli pri pive. Vrátili sme sa v strede noci.
Na ďalší deň ráno sme sa po raňajkách vybrali na sightseeing. Prešli sme skoro celé mesto a videli veľa pamiatok.
Po dlhom chodení sme sa všetci zhodli na tom, že je čas na obed. Spolu s ockom a Kaťou sme nasledovali Pegasa, ktorý nás zaviedol do veľmi pekného country clubu
(Watson, Helgy a Marija sa zas rozhodli ochutnať niečo z talianskej kuchyne). Tu nás príjemne obslúžili, za čo sme sa im my s ockom chceli odvďačiť a zahrali sme pre nich na klavíri.
Personál aj zákazníci nás poddržali veľkým aplausom, ba dokonca majiteľ Christopher nás pozval, aby sme aj večer niečo zahrali. Taktiež nám predložil návrh ísť sa povoziť na koňoch a pozrieť si ich ranč vzdialený cca 40 km od Solúna.
V momente keď zaznelo "KONE" som všetkých prítomných začala prehovárať, aký skvelý nápad to je. Ako praví dobrodruhovia ma nenechali v štychu a o pár minút sme opäť sedeli na našich železných koňoch, zatiaľ čo ja som sa už videla na skutočnom.
Hneď pri príchode som vedela, že sme už blízko.
Tu sme prišli na to, že Pegas ešte nikdy nesedel na koni. Aby však nezahanbil svoje meno, nasadol na najväčšieho z nich v domienke, že dobrodružstvo o 5 minút skončí.
Kaťa je už skúsený jazdec - 2.krát v sedle.
A tak sa naša fantastická štvorka (v sprievode s Mpampisom) vydala na 2-hodinovú cestu po gréckych horách. ....cesta bez podrobností ...
Vrátili sme sa po tme a Mpampis už bol náš kamarát, ktorý nám pripravil ďalšie prekvapenie vo forme afrického 4-metrového pitóna a miestneho cintorínu.
Večer sa vydaril. :)
Ďalšie ráno naše kroky smerovali do Istanbulu - križovatky svetov. Cestou sme trochu zišli z trasy a v Grécku sme ešte odkryli sezónu kúpania.
V Istanbule sme zažili prekrásne 4 dni, počas ktorých sme navštívili Bospor, Grand Bazaar, Modrú mešitu, Hagia Sophiu atď. ...o ktorých radím si radšej prečítať na internete.
Modrá mešita (Sultanahmet)
Hagia Sophia
Grand Bazaar
návšteva Elvisa
No v Istanbule žijú aj naši ďalší kamaráti, motorkári Mechmet a spol., v kruhu ktorých sme sa vynikajúco cítili.
Nasledujúca zastávka bola naplánovaná v meste Nesebar v Bulharsku, kde prechádzal zraz motorkárov (7. a 8.5.). Vynikajúci ľudia, atmosféra, show a hudba, na ktorej sa podieľali kapely z Ruska, ale aj Bulharska napr. Krossfire, s ktorými som si dokonca zahrala (na bicie - po prvýkrát na scéne) :).
9.5. prišiel čas rozlúčky s Helgym, Marijou, Watsonom, Kaťou a Pegasom, ktorí sa pobrali smerom na Odesu, Moskvu a St. Peterburg. Nás s ockomčakala ešte Transylvánia, do ktorej viedla perfektná cesta (680 km). 10.5., po návšteve zámku grófa Draculu v Brane, nám zostal posledný 730 kilometrový skok do rodného kraja. Zlatý Trebišov - sme doma!
PS: 10 dní, 8 štátov (Slovensko, Maďarsko, Srbsko, Macedónsko, Grécko, Turecko, Bulharsko, Rumunsko), 3845 km, 2.5.2013 - otvorenie sezóny kúpania v Grécku, spoznanie historických a kultúrnych pamiatok a hlavne stretnutie s ľuďmi, ktorí navždy ostanú v mojom <3.
Ďakujem všetkým, ktorí mi k tejto ceste pomohli: spolucestujúcim - ocko, Pegas, Kaťa, Helgy, Marija, Watson; rodine a triednemu p.p. Ilavskému.
