Svoju cestu Ruskom, smerom na východ, by som za týchto pár dní zhrnula takto:

1. lúky, polia, brezy, asfalt

2. lúky polia, brezy, asfalt

3. lúky, polia, brezy, asfalt

4. lúky, polia, brezy, ---------------------------------------------------------------

535 km nás delilo od našej ďalšej zastávky, Krasnojarsk, čo sa už po toľkých kilometroch zdalo byť prechádzkou ružovou záhradou. Celkom som sa tešila, že konečne prídeme na dané miesto za svetla, ale chlapci sa veľmi neponáhľali...

Od Permu nás po ceste sprevádzalo meno Šem, ktoré sme používali ako tajné heslo na vstup do veľa miest. Stačilo povedať, že ideme od Šema (ktorého som ešte nikdy nevidela) a v momente sme mali pred sebou otvorené dvere. Skutočne som už bola veľmi zvedavá, kto to vlastne je.

Po tom, čo sme dostali správu, že veľa kamarátov nezvládlo trasu na cestných motorkách cez Ufu, sme sa rozhodli nepokúšať šťastie na choppri a vzali sme to cez menšiu obchádzku - Perm, vzdialený iba 863 km. Bola to vlastne posledná možnosť výberu trasy, keďže od Ishimu do Vladivostoka, 6 676 km, už vedie iba 1 cesta.

Z Moskvy trielime k babke do Sovetska, ktorú som už viac ako rok nevidela.

Po ceste sme navštívili našich starých kamarátov z MC Black Legion.