Po tom, čo sme dostali správu, že veľa kamarátov nezvládlo trasu na cestných motorkách cez Ufu, sme sa rozhodli nepokúšať šťastie na choppri a vzali sme to cez menšiu obchádzku - Perm, vzdialený iba 863 km. Bola to vlastne posledná možnosť výberu trasy, keďže od Ishimu do Vladivostoka, 6 676 km, už vedie iba 1 cesta.

republika Udmurtija

Tu sme sa aj stretli s našim známym Pegasom a novým kamošom Ľoškom Shalunom. Asi po 10 minutách sme (ako inak) opravovali Pegasovu motorku... o príhodách s Pegasom a jeho motorečkou si môžete prečítať najviac tu janka-travel.eu/italy-trip.

Pegas však nebol jediný, kto potreboval pomôcť...

Po ceste takýchto prípadov stretnete veľa a to, čo sa mi páčilo v strednom a východnom Rusku (a celkovo na východ od Moskvy) bolo, že hoci premávka vyzerá väčšinou takto

, čo by vám mohlo utvoriť mylnú predstavu o niekoľko dennom čakaní na pomoc... opak je pravdou. Všeobecne podľa mňa platí, že ťažké okolnosti ľudí spájajú. Bez vzájomnej pomoci by ste to sami len ťažko zvládli.

Ďalšie tisíce km mi dali dostatok priestoru si uvedomiť, prečo je breza ruský národný strom. Moje zorné pole vyzeralo drvivú väčšinu času nasledovne... lúky, polia, brezy, brezy, brezy... za tie dni som nazbierala ich fotky skoro z každého uhlu pohľadu a naučila sa rozoznávať 50 odtieňov bielej.

Okrem toho som trávila čas posielaním srdečných pozdravov europským kamošom bajkerom s priloženou fotografiou o cenách benzínu ... ktoré, ako môžete vidieť, na daný moment neprekročili hranicu 50 cent, ou yeah :)

O 2:00 ráno chlapom konečne začali dochádzať sily a ja som sa modlila nech sa nám podarí niekde nájsť posteľ (na stanovačku som v Rusku po celodennom cestovaní a šialených historkách väčšinou nemala chuť). Našťastie sme natrafili na hostel Iljič, kde som stretávala Vladimíra od vchodu na každom poschodí. Odprevadil ma až do izby. V momente, keď som však uvidela posteľ, sa rýchlo vytratil...

Pridať komentár