Zmena plánu
Po Taliansku sme sa rozhodli zavítať k našim starým novým známym, tete Maruš a ujovi Vladovi (Praha), keďže som sa musela ukázať už aspoň na náhradnom zápise (jelikož v deň normálneho som sa váľala na saharských dunách :D)
ešteže mám ospravedlnenku :)
1.LF UK
26.6.2015
Už niekoľkokrát sme na cestách omylom minuli Slovinsko, ktorému som samozrejme čestne nechávala miesto na mojej veste, preto sme do Česka zvolili dlhšiu trasu. Teraz, ak sa rozhodnete pre výlet do tohto štátu, určite tam nájdete toto ;) (pokiaľ veľmi nepršalo a blízko neprešiel hormónmi kypriaci puberťák)
a na opačnej strane cesty :D
Pred vstupom do Rakúska si treba kúpiť diaľničnú známku, pokiaľ nemáte čas sa prevážať vesničkami, alebo ...
RADA č.3: stretnúť pred hranicou skvelých ľudí, práve vracajúcich sa z Rakúska, ochotne núkajúcich strhnúť nálepku zo svojej motorky a nalepiť na tú vašu ... Danke schön :)
Austria
Chýbalo len pár kilometrov, aby som mohla povedať, že si z Rakúska odnášam samé príjemné zážitky.
V ten deň sme za sebou mali už 700 km. Začínala som byť unavená a chcelo sa mi spať (takéto pocity po absolvovaní Iron Butt už neboli nové, preto si s nimi väčšinou viem dať rady - čítam knihu, počúvam death metal, skladám básničky a pod. :) - ak by ste chceli vedieť, štípanie a fackanie sa vôbec nezaberá. Keď si uvedomíte, že vám ide o život, je dobré mať v kapse pár trikov na prebratie sa). Tentokrát som sa prebrala však úplne inak.
Veľmi dobre si pamätám zúžený úsek, kde opravovali cestu. Ocko spomalil a mne sa chcelo ešte viac spať. Držali sme sa naľavo za autom idúcim pred nami, ktoré sme mali v pláne po tomto úseku obehnúť, keď zrazu šofér dedko zbadal supermarket na ľavej strane, asi si spomenul, že mu treba kúpiť ponožky a bez smerovky to stočil rovno do nás.
Trvalo len pár sekúnd, než sme sa ocitli na zemi, no za túto dobu sa mi pred očami stihol pretočiť celý môj život. Deduško si ale asi nevšimol rozbité zadné sklo a dovnútra trčiaci volant motorky, a tak nás poťahal ešte pár metrov po zemi. Bola som v šoku. Nikdy predtým sa mi nič podobné nestalo ...a dúfam, že sa už ani nikdy nestane.
Po stretnutí s policajtmi a márnom hľadaní servisu, sme nejak naklonili pravú časť volantu z 90° na 45°, trochu sa rozpamätali (alebo možno naopak), sadli a prešli ešte 300 km. Bola som tak rada, keď som konečne zbadala známe tváre tety Maruš a uja Vlada.
Bol to boží zázrak, že sme z toho celého vyšli s drobnými odreninami. Chcela by som sa veľmi poďakovať skvelému človeku, Peťovi "Mustafe" (Star riders Slovakia), ktorý bol ochotný nám priamo zo svojej motorky dať svoj volant a mojim sponzorom Yamahe Prešov, ktorí postavili našu motorku späť na kolesá rovnako rýchlo ako servis F1. Bez nich by sme túto cestu možno nikdy nedokončili (a to sme mali pred sebou ešte niekoľko 12 000 km).
